|
2. svetová vojna 27.3.1941 oznámil Adolf Hitler na porade vo svojom hlavnom štábe svoj úmysel zaútočiť na Juhosláviu. Útoku sa mali zúčastniť Maďarsko a Taliansko. Bulharsko a Rumunsko mali zabezpečiť územie pre prípadný útok Sovietskeho zväzu. Kráľovstvo Srbov Chorvátov a Slovincov sa nachádzalo v kríze. Krajinu zmietali vnútorné, hlavne politické rozpory. Kráľovstvo vo vtedajšom stave nebolo schopné čeliť nacistickej agresii. V snahe zabrániť vojne sa snažili predstavitelia kráľovstva dohodnúť s Nemcami. V krajine sa však proti tomuto kroku začali ostré protesty. Monarchistická Juhoslávia mala veľa zraniteľných miest v ekonomickej ako aj vojenskej oblasti. Juhoslávia vyhlásila všeobecnú mobilizáciu, ktorá však pokračovala pomaly. V noci z 5. na 6. apríla zaútočili fašistickí agresori z Nemecka, Talianska a Maďarska na Juhosláviu. Nemecké letectvo bombardovalo Belehrad. Pozemné jednotky postupovali rýchlo a narážali iba na slabý odpor. Dňa 17. apríla bola podpísaná kapitulácia juhoslovanskej armády a na poludnie 18. apríla prestali všetky bojové akcie. Vyše 300 000 vojakov padlo do zajatia. Začalo sa obdobie odporu národov Juhoslávie proti okupantom a boja za slobodu, ktoré trvalo až do konca 2. svetovej vojny a vyžiadalo si veľké straty na životoch v radoch partizánov, ale hlavne medzi civilných obyvateľstvom Juhoslávie. rozdelenie
Juhoslávie ô
národnooslobodzovací boj ô Josip
Broz Tito
|
|||
