|
Vojna, v dnes už bývalej
Socialistickej federatívnej republike Juhoslávia, sa začala v roku 1990.
Postupne sa konali vo všetkých republikách slobodné voľby, ktoré ukončili
vládu komunistickej strany. V republikových parlamentných voľbách sa
dostali k moci ultranacionalistické strany. V Slovinsku
a Chorvátsku začínajú prevládať nálady požadujúce vyhlásenie
samostatnosti. V Chorvátsku zvíťazilo HDZ Franja Tudjmana. 30.5.1990
vyhlásilo Chorvátsko zvrchovanosť. Srbské obyvateľstvo vyhlásilo autonómiu
v srbských oblastiach Chorvátska. Začali sa prvé bojové akcie federálnej
armády, srbskej milície a chorvátskych jednotiek. Chorváti sa 93,24 % vyslovili v referende za
nezávislosť, ktorá bola proklamovaná 25.6.1991. Začal sa tak postupný rozpad
SFRJ. Srbsko a Čierna Hora podpísali 27.4.1992 deklaráciu o vytvorení nástupníckeho
štátu SFRJ, vytvorenie Juhoslovanskej zväzovej republiky. Najpokojnejší
odchod z bývalej SFRJ malo Slovinsko. Na jeho území bola síce federálna
armáda SFRJ, ale padlo iba pár výstrelov. Po diplomatickej agitácii Slovinska
federálna armáda odišla a Slovinsko mohlo pokojne smerovať k nezávislému
štátu. Tiež odchod Macedónska z bývalého zväzu mal pokojný priebeh.
Vyhlásenie nezávislosti Macedónska nesprevádzal vojenský konflikt. Najťažšie
boje boli na území Bosny a Hercegoviny. Túto etnicky zmiešanú juhoslovanskú
republiku obývali 3 hlavné etniká. Srbi,
Chorváti a Moslimovia. Bosna vyhlásila 31.7.1990 zvrchovanosť v rámci SFRJ.
Ako aj v iných republikách aj v Bosne a Hercegovine zvíťazili nacionalisticky
orientované strany. V roku 1992 podpísali zástupcovia Srbov, Chorvátov a
Moslimov zmluvu o vytvorení 3 autonómií pod kontrolou centrálnej bosnianske
vlády. Skutočné rozdelenie územia však bolo iné. Srbi ovládali asi 65% územia,
Chorváti 25% a Moslimovia iba malé
územia oklo Sarajeva. Od tohot času prebiehala na území Bosny a Hercegoviny
občianska vojna. Vznikali a zanikali etnické štáty ako napríklad
Herceg-Bosna, Západná Bosna. Hlavné etniká medzi sebou bojovali o územia.
Bosnianska vojna mala mimoriadne krutý priebeh a vyžiadala si veľké straty na
životoch medzi vojakmi, ako aj medzi civilným obyvateľstvom. Vojnu ukončilo
až podpísanie mierovej zmluvy v Daytone. Na ukončení vojny v Bosna a
Hercegovine mal ako vtedajší prezident Srbska zásluhu aj Slobodan Milošević. Zmluva bola podpísaná
14.12.1995 v Paríži. Zmluvu podpísal okrem Slobodana Miloševića aj vtedajší
chorvátsky prezident Franjo Tudjman a zástupca
Moslimov, Alija Izetbegović. Po podpise zmluvy sa začalo rozmiestňovanie
medzinárodných mierových síl v Bosna a Hercegovine. Ich pítomnosť na území je aj dnes. Dnes je Bosna a Hercegovina rozdelená na dva
územné celky. Republika Srbská a Federácia Bosny a Hercegoviny (
Moslimsko-Chorvátska federácia). Bolo tak učinené na základe daytonskej
zmluvy. Tieto dve republiky oddeľuje 4km široká a 1030km dlhá separačná zóna.
Situácia sa od konca vojny pomerne stabilizovala, zle stále existujú možné
ohniská budúcich konfliktov. Je to spôsobené nepochopením juhoslovanských
mentalít zo strany NATO a OSN. Operácia Oluja a Bljesak |