1. svetová vojna 28. júna 1914 bol
v Sarajeve zavraždený následník Rakúsko-Uhorského trónu František Ferdinand
a jeho manželku, vojvodkyňu von Hohenberg. Atentát vykonal člen spolku
Mlada Bosna - Gavrilo Princip. 23. júla 1914 poslalo Rakúsko-Uhorsko Srbsku
neprijateľné ultimátum, ktoré 25.júla muselo Srbsko odmietnuť. Dňa 28. júla
1914 vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu, ktorá sa čoskoro premenila na
svetovú vojnu. Na začiatku vojny bol v Srbsku vytýčený hlavný cieľ,
zjednotenie všetkých južných slovanských národov do spoločného štátu. Táto
myšlienka však stroskotávala na nejednotnosti juhoslovanských predstaviteľov
ohľadom spoôsobu zjednotenia. Boli prijaté Krtská a Ženevská deklarácia,
ktoré však rýchlo prestali platiť. Dňa 28. júna bola prijatá tzv. Vidovdanská
ústava. Podpore zjednotenia sa venovali aj juhoslovanský predstavitelia,
ktorí pred začiatkom vojny emigrovali. Počas vojny sa v monarchii začalo
bezohľadné prenasledovanie príslušníkov juhoslovanských národov, masové vraždenie,
zatýkanie, násilné rekvirácie. Všetko to vyvolalo len odpor obyvateľstva
proti monarchii. Srbskí, chorvátski, slovinskí vojaci v rakúsko-uhorskej
monarchii sa húfne vzdávali, alebo dezertovali k Srbom. Od roku 1917
vypuklo v armáde a námorníctve monarchie viacero vzbúr. Začínajú sa
organizovať protivojnové štrajky. Predstavitelia monarchie si boli vedomí
svojej situácie a tak sa snažili oklamať národy sľubmi o budúcom
federatívnom usporiadaní monarchie. Situácia však už bola nezvratná a spela
k definitívnemu koncu monarchie. Predstavitelia zo Srbska, Chorvátska
a Slovinska utvorili Národnú radu Srbov, Chorvátov a Slovincov.
Nótou oznámila mocnostim Dohody, že prerušila štátoprávne zväzky
s Rakúsko-Uhorskom a utvára nový štát. Zo zástupcami Srbov boli dohodnuté
povojnové požiadavky na spoločný štát južných Slovanov pod vedením kráľovskej
dynastie Karadjordjević. Dňa 1. decembra 1918 vyhlásil Alexander
Karadjordjević zjednotené Kráľovstvo Srbov Chorvátov a Slovincov. (Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca), (Kraljevina
SHS) neskôr premenované na Kráľovstvo Juhoslávie (Kraljevina
Jugoslavija) |